Poslední léto před tím, než ukončí navazující studium medicínských aplikací, si Martina Strnadová naordinovala stáž v Německu. Pobyt na prestižní instituci nejspíš nebude jejím posledním.
Rudolf-Schönheimer-Institut for Biochemistry | Autor: Martina Strnadová „Toto leto som strávila na univerzite v nemeckom meste Lipsko. Pracovala som na Rudolf-Schönheimer-Institut pre biochémiu, ktorý patrí pod lekársku fakultu lipské univerzity. Avšak ja som chemička a tak som sa stala súčasťou výskumnej skupiny Dr. Kieslicha, ktorý sa zaoberá bioanalytickou chémiou. Skupina študuje špecifickú triedu receptorov, ktoré sú spriahnuté s G proteínmi (GPCRs). Tieto proteíny sú lokalizované v bunečných membránach a hrajú dôležitú úlohu v ľudských signálnych dráhach. Dokážu zmeniť extracelulárne stimuly (signály), ako napríklad biomolekuly, ióny kovov, svetelný alebo mechanický stres na intracelulárnu odpoveď. S viac ako 800 génmi v ľudskom tele, GPCR predstavujú všestranný a všade prítomný biologický nástroj, pre komunikáciu medzi bunkami a taktiež predstavujú teda veľký farmaceutický potenciál. Dôkazom toho je aj fakt, že skoro tretina novodobo licencovaných liekov sa zameriava práve na GPCRs. Laboratórium v ktorom som trávila najviac času | Autor: Martina Strnadová Na svojej stáži som sa zamerala na jednu špeciálnu triedu GPCR a to adhezívne GPCRs (skrátene aGPCRs), ktoré sa odlišujú od ostatných svojimi jedinečnými molekulárnymi vlastnosťami. Zahŕňajú 33 členov (génov) v ľudskom tele. Je zaujímavé, že veľká väčšina z nich patrí do takzvanej skupiny sirôt; nepoznáme ich fyziologické funkcie a ani molekulu, ktorá sa k nim viaže. Mojou úlohou bolo skúmať biomolekulárne vlastnosti jedného špecifického GPCR s doteraz neznámou funkciou. Dr. Kieslich sa snaží objaviť tajomstvá práve týchto aGPCRs použitím rôznych biofyzikálnych metód. Predpokladom pri týchto technikách sú miligramové množstvá čistého proteínu. Kvôli tomu som pracovala na príprave a predbežnej analýze rôznych menších častí tejto veľkej molekuly. Príprava komplexného proteínu zahŕňa rekombinantnú expresiu na vhodnom hosťovi, kde sme využili ľudské bunky. Ďalej bolo potrebné expresovaný proteín extrahovať a vyčistiť od ďalších komponentov, a to za pomoci sekvenčných biochemických procedúr. Západ slnka pri jednom z jazier | Autor: Martina Strnadová Realita vo vede je ale občas pomerne krutá a niekedy si musí človek na tie správne výsledky určitý čas počkať. Počas prvých dní som sa učila techniky, ktoré sa na inštitúte používajú. Jednalo sa hlavne o molekulárne klonovanie, gélovú elektroforézu, imunoblotting, proteínovú chromatografiu atď. Keď už som tieto svoje nové zručnosti nadobudla, mohla som začať pracovať na svojom výskume. Práca mi išla od ruky, lebo som mala okolo seba ľudí, s ktorými sa človek len tak nenudil. Na inštitúte pracovali ľudia z celého sveta. Dostala som sa do kontaktu s ďalšími stážistami, ako aj so študentami, čo tu pracovali na svojich záverečných prácach a tiež aj so samotnými vedcami. Každý z nás pracoval na vlastnom podprojekte v oblasti GPCR, no keď niekto potreboval s niečím pomôcť, vždy mu bola podaná pomocná ruka.
Počas teplých letných dní sú v Lipsku veľmi populárne jazerá, kde sa môže človek prísť schladiť. Avšak, nudiť sa nebudete ani keby ste išli do centra mesta, vďaka veľkému množstvu kultúrnych podujatí. Za zmienku stojí aj nemecká kuchyňa, a to hlavne dobré pivo a chutný kebab.
Samozrejme, počas mojej stáže v Nemecku som netrávila všetok čas iba v laboratóriu. Ak som mala voľný čas, snažila som sa spoznať mesto, ako aj zvyšok krajiny (ďakujem, 9 eurový lístok). Každému kto čo i len trošku uvažuje o stáži by som odporučila vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a ísť, nebudete ľutovať!“
