Absolventka Vlaďka Krempaská: Bakterie dokážou pro člověka i přírodu udělat neuvěřitelné věci
Z Tater do Brna i Bruselu – a zpátky na Slovensko. Vlaďka Krempaská, absolventka Fakulty chemické VUT a nyní doktorandka na Univerzitě Mateja Bela (UMB) v Banské Bystrici, se rozhodla zůstat na Slovensku, přestože měla příležitost pokračovat ve výzkumu v zahraničí. Chce přispět k tomu, aby ze země neodcházeli talentovaní vědci a aby se více pozornosti věnovalo místnímu prostředí a problémům. V rozhovoru vypráví o tom, jak ji studium v Brně přivedlo k vědě, proč ji fascinují bakterie a co se naučila během pobytu v Bruselu.
Pre mňa to boli najlepšie roky. Keby som mohla, zopakovala by som si celé vysokoškolské štúdium. Bakalársky titul mám z oblasti biochemických technológií a môj inžiniersky program bol zameraný na chémiu prírodných látok. Nakoniec som sa našla v mikrobiológii. Zistila som, že ma bavia veci, o ktorých by som nikdy nepovedala, že ma baviť budú (smích). Fascinovalo ma, že baktérie môžeme používať ako malé biotechnologické továrne – veľmi obľúbený a známy príklad na FCH je primárne produkcia polyhydroxyalkanoátov (PHA), čo sú biopolyméry podobné bioplastom. A je fascinujúce, že baktérie dokážu takéto materiály produkovať.
Na diplomové práci jsi pracovala částečně v Bruselu – jak tuto zkušenost hodnotíš a čím tě obohatila?
Najviac v tom, že som sa naučila, byť samostatná a zvládať stresové situácie. Išla som na tri mesiace do veľkého mesta, kde som nikoho nepoznala, všetko bolo nové – ľudia, prostredie, vedecké podmienky. Bola to výzva, ale postupne som sa adaptovala. Zlepšila som sa v angličtine a pochopila, ako funguje výskum. V Brne som začala experimenty a v Bruseli som ich dokončila. Pracovala som tam v Research Group of Microbiology Vrije Universiteit Brussel (MICR VUB).
Bylo náročné skloubit práci na diplomce na dvou institucích?
Naopak, považovala som to za výhodu. Naučila som sa nové metódy a získala som iný pohľad na výskum. Mala som perfektnú mentorku – profesorku Eveline Peeters, vedúcu celého tímu a taktiež mi vo veľkej miere pomáhal aj jej doktorand Mohamed Ashraf. Všetci boli veľmi ústretoví, vždy sa ma pýtali, čo chcem robiť a čo by mohli zmeniť. Boli tiež otvorení diskusii, čo sa mi veľmi páčilo.
V čem se lišil přístup k výzkumu v Brně oproti Bruselu?
Mali obrovské laboratórium s množstvom prístrojov. My tu ale v ničom nezaostávame. V Bruseli boli viac zameraní povedzme na jednu oblasť, zatiaľ čo u nás máme širší záber. Vďaka tomu dokážeme prepájať rôzne témy, čo považujem za výhodu.
Osobne som sa naučila lepšie zvládať stres a prispôsobovať sa rôznym ľuďom. Bola som v medzinárodnom tíme – ľudia z iných častí Európy, Afriky, Ameriky, Ázie... miestami kultúrny šok (smích). Ale bolo to veľmi obohacujúce po všetkých stránkach. Belgicko má navyše silnú kultúru piva a syrov, o akých sa mi ani nesnívalo. A Bruggy? Ako z rozprávky.
Co bys poradila studentům, kteří přemýšlejí o zahraniční stáži?
Nech idú do toho. Človek musí vidieť, ako to funguje inde, nestačí mať to len načítané z článkov. A tiež, že trpezlivosť prináša ovocie. Aj keď študenti robia svoju prvú vedeckú prácu, nemali by sa báť neúspechu. Môj výskum v Bruseli tri mesiace neprebiehal dobre a výsledky som dostala týždeň pred odchodom. Človek by sa nemal vzdávať a mal by sledovať svoje ciele. Určite sa niekam dostanú – či už ľahšou alebo ťažšou cestou.
Čemu se věnuješ dnes?
Práca na diplomovej téme ma motivovala ísť na doktorát. Aktuálne som na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a venujem sa environmentálnej mikrobiológii a čiastočne aj environmentálnej biotechnológii. Prišla som do skupiny, ktorú som veľmi nepoznala, ale môj školiteľ, pán docent Vesteg, mi dal veľmi zaujímavú tému, v ktorej sa môžem rozvíjať – v skratke ide o izoláciu a identifikáciu baktérií z rôzne zaťažených prostredí na Slovensku. Konkrétne sa venujem extrémnym biotopom, ktoré môžu byť nehostinné pre viaceré mikroorganizmy, takže tam žijú úplne iné baktérie než bežne okolo nás a ktoré poznáme. Venujem sa napríklad aj chladným lokalitám, ako sú napríklad Vysoké Tatry alebo naopak to vedia byť aj kontaminované oblasti, ktoré sú znečistené ropou, ťažkými kovmi a podobne. Celkovo chcem prispieť k tomu, aby sa viac prebádali naše lokality a napríklad, aby sme boli schopní využívať baktérie pri „čistení“ životného prostredia.
Na čem konkrétně spolupracuješ s profesorem Obručou z FCH VUT? 
Môj školiteľ na UMB je veľmi ústretový a necháva mi voľnosť – aj pri spolupráci s Brnom. Keď som začala robiť doktorandskú prácu a izolovala som baktérie, všimla som si, že mám veľa zaujímavých izolátov. Vedela som, že profesor Obruča má doktorandku Pavlínu Guziurovú, ktorá sa venuje degradácii plastov, a ja som našla veľmi zaujímavé baktérie z Tatier, ktoré majú enzymatický aparát taký, aby sa dali použiť buď na degradáciu plastov, alebo iných polutantov. Pánovi profesorovi som poslala tie najzaujímavejšie a on povedal, že kľudne môžeme niečo spoločne vymyslieť. Odvtedy spolupracujem aj s Pájou – posielame si baktérie z Česka na Slovensko a rôzne ich testujeme.
Jak se spolupráce od diplomky změnila?
Premenilo sa to v tom, že keď som dokončila inžiniera a išla na doktorát, už viem prísť s vlastnými nápadmi. Už len nečakám, kto ma bude ťahať za ručičku a čo mi presne povie. Samozrejme, stále potrebujem supervíziu a priestor na diskusiu, ale teší ma, že sama dokážem prísť s návrhmi alebo experimentálnym dizajnom. A keď to náhodou nedáva zmysel, tak mi povedia, že to nikam nesmeruje – ale zatiaľ bol pán profesor vždy taký, že povedal: „To znie zaujímavo, môžeme to skúsiť“.
Co tě na této spolupráci baví nejvíc?
Baví ma, že pán profesor má stále nové nápady, ako posunúť výskum ďalej. Napríklad minule som za ním bola na diskusii a on povedal: „Hm, to by bolo zaujímavé ešte sa zamyslieť aj nad týmto...“ Páči sa mi, ako dokáže multidisciplinárne prepájať informácie a nadviazať kontakt s ďalšími ľuďmi. Napriek tomu, že som už absolventka a aktuálne tu neštudujem, sú tu stále ľudia – pán profesor aj pani doktorka Buchtíková, moja bývalá školiteľka – ktorí sú ochotní so mnou spolupracovať. To si veľmi vážim.
Jak nejradši relaxuješ po náročném dni v laboratoři?
Snažím sa byť aktívna, cvičiť a robiť jogu. Pretože táto práca môže byť niekedy frustrujúca – najmä keď pracujete s baktériami. Časom sa naučíte, že sa im musíte prispôsobiť. Keď začnú rásť, musíte ihneď robiť experimenty, neustále ich sledujete a už ani nemyslíte na seba. Je to horšie ako s dieťaťom (smích). Baktérie sú živé organizmy, vždy sa správajú odlišne. Niekedy máte tri identické opakovania s jednou baktériou, ale zakaždým sa správa inak. Nemôžete to ovplyvniť, určité odchýlky sa dajú očakávať. Ale to je to, čo ma baví. Musíte im venovať pozornosť, pozerať sa na ich okolie, aspekty, ktoré sa im tentoraz možno nepáčili, na to, čo ste urobili inak...
Čemu by ses chtěla kromě výzkumu věnovat?
Chcela by som viac popularizovať mikrobiológiu. Písala som články pre portál Vedátor.sk a rada by som sa k tomu vrátila. Môj prvý článok bol o tom, ako sa ľudia boja baktérií. Najmä počas COVIDu – všetci si dezinfikovali ruky, bojaci sa toho, čo by sa mohlo znova objaviť. Zabúdame však, že existuje mnoho baktérií, ktoré naše telo potrebuje. Probiotické baktérie napríklad ovplyvňujú celkovú mikrobiotu a pomáhajú nám lepšie tráviť; keď máte zdravú mikrobiómu v črevách, prejaví sa to všade – na koži, na zdraví aj na duševnom stave. A samozrejme, veľmi často ich využívame aj v potravinárskom priemysle – napríklad bez kvasiniek by v podstate neexistoval alkohol a kvasný priemysel. Je neuveriteľné, ako veľmi sme závislí od týchto mikroorganizmov. Avšak keď poviem, že pracujem s baktériami, ľudia idú odo mňa radšej preč (smích).
Co tě na mikrobiologii fascinuje?
Jak ti studium na FCH VUT pomohlo v kariéře?
FCH dá študentovi veľa, hlavne sa tu naučí veľa metód. Kladie sa tu veľký dôraz aj na inštrumentálne analýzy. Je obohacujúce, že študent si môže všetko ohmatať počas piatich rokov a možno si nakoniec nájde niečo, čo ho naozaj baví. Mňa napríklad bavila biochémia na strednej škole, ale potom ma viac chytila mikrobiológia. Určite vyzerá veľmi dobre v životopise, keď si študent uvedie, aké metódy pozná alebo s akými pracoval počas bakalárskej alebo diplomovej práce. To isté platí aj o stáži. No, na životopis je FCH úplne super (smích).
Je nějaký moment ze studia, na který ráda vzpomínáš?
Tých momentov je veľa. Stretli sme sa tu dobrá partia, už v prvom semestri. My Slováci sme sa hľadali ako magnety, pretože sme prišli do novej krajiny a mesta. Ja som do Brna prišla sama, takže som bola odkázaná na to, hľadať si kamarátstva. Študentský život na intrákoch bol tiež super – samé párty. Po štúdiu to bolo veľmi potrebné (smích). So spolužiakmi sme stále v kontakte – máme skupinu na Facebooku, navštevujeme sa, keď sa dá, a stále si píšeme.
Jako Slovenku studující v Brně – co tě nejvíc překvapilo?
Myslela som si, že s češtinou nebudem mať problém, ale prvý mesiac som sa musela adaptovať (smích). Avšak prácu som mohla písať po slovensky, skúšky taktiež a nikdy s tým nebol problém.
Brno som si rýchlo zamilovala – kino Art, bary, koncerty, výborné gastro a množstvo podujatí, ktoré robia mesto undergroundovou metropolou. Ľudia tu boli neuveriteľne milí a necítila som žiadne predsudky, práve naopak, Česi boli veľmi nápomocní. Brno mi jednoducho prirástlo k srdcu.
Co bys vzkázala studentům zvažujícím studium na FCH VUT?
Určite nech sa neboja, pretože spravia veľmi dobrý krok. FCH mi poskytla všetko, čo som chcela. Sú tu moderné metódy a špecialisti, ktorí vás vedia viesť. A hlavne – keď sa študent zaujíma, dokáže sa dostať hocikam. Profesori si to všimnú a vedia takých študentov podporiť.
Je to možno vtipné, ale mňa veľmi zaujal web fakulty. Mám trošku estetické cítenie a prišiel mi veľmi prehľadný. Pozerala som si aj iné školy, ale z vášho webu som mala pocit, že sa tu viac venujú študentom. Vyzeral moderne, pekne, a celkovo sa mi zapáčilo prostredie VUT. Pripomínalo mi taký ten „americký štýl“ – študentské spolky, hokejové zápasy, Majálesy, všetci v mikinách VUT. To boli síce drobnosti, ale vytvorilo to celkový obraz. Vedela som, že to nebude len o učení, ale že tu bude aj skvelý študentský život.
Děkujeme za rozhovor a přejeme, ať se daří i nadále!
-jo-
| Publikováno | |
|---|---|
| Odkaz | https://www.fch.vut.cz/f96620/d307733 |